„Planéta je v sračkách. Bolo nás 7 miliárd a teraz nás zostalo už len pár tisícov. Mestá sú zničené, polia a lúky sa pokryjú burinou a rozrastú sa do nich lesy. Príroda si berie to čo jej právom patrí, dariť sa jej kurva bude, veď prečo nie, hnojivo má dokonalé. Berie si späť to čo sme jej vytrhli z rúk a vyrovnáva balanc, oko za oko, zub za zub, noha za nohu, pečeň za pečeň...uhm...ludstvo prechádza očistou, niečo ako Sodoma a Gomora, alebo velká potopa. Boli sme príliš nenažraný a tak to aj dopadlo, nenažranosť vyvrcholila tým že sme sa požrali navzájom. Takto nás Boh, Allah, Krišna alebo či už aj Vlado Voštinár skúša. Testuje našu vytrvalosť a keď vydržíme, zaslúžime si miesto v novom svete. V svete kde budeme musieť všetko postaviť odznova...hm kurva to sa mi moc nepáči, tak či onak konzum sa nám stal osudným a pre-“
„Môžeš zavreť hubu nachvílu a dávať pozor na cestu?? Fakt nemám náladu počúvať tvoje konšpiračno-náboženské teórie o konci sveta.“ nasrdene odsekla Saša a zničila mi môj monológ.
„-to musíme.... No prepáč že som nahlas rozmýšlal, rádio tu aj tak v tejto hajtre nefunguje, musím si nejako skrátiť chvílu, ty si bola aj tak ticho, som si myslel že ma počúvaš.“
„Za 3 mesiace som sa ťa napočúvala dosť...“
„Čo tým chceš povedať?“
„Nič..“
Odula sa a otočila k oknu.
„Mmm, po piči...“ zamrmlal som si popod nos a natiahol si prsty čo mi už dve hodiny zvierali volant.
Od prvého kontaktu s nakazenou matkou uplynuli už 3 mesiace. Tri kvázi najlepšie mesiace môjho života. Prečo? Tak si to prejdime.
So Sašou sa nám podarilo dostať sa do celkom parádneho domčeku na kraji dediny. Taký typ domu kde si bohatý blaváci chodia na víkendíky oddýchnuť od mesta. Majiteľ domu bol bývalí policajt čo si rád zastrielal a tak okrem gulovnice mi do zbierky pribudol aj vz.58 a nejaký ten glock. Cestou tam nás takmer zožrala tlupa asi 20 mŕtvol ale Saša vedela namiešať výborné molotov kokteily, čo zombiekom chutili ako mne mamine knedlo vepřo zelo. Dom bol prázdny, ale za to pivnica bola plná vína, zaváranín, zemiakov a pálena. V prvý týždeň sme okolo domu porobili pasce a výstražné mechanizmy, tož ako strojár som vedel čo robím, čiastočne. Odrážali sme občasné útoky zombie, raz sa objavili v skupine, niekedy po jednom. Vz.58 sa činil, ale za to nábojov rýchlo ubúdalo. Jednotlivcov sme museli ísť vybaviť nablízko. Keď sa im podarilo preliezť plot tak väčšinou išla prvá hlava. Ideálne. V takomto prípade sme im hlavy drtili kladivom, sekerou, alebo v prípade že už bol celý vo dvore tak Saša ho napichla na vidly a pritlačila k stene a ja som ho dorazil sekerou. Po mesiaci sme už boli v tom dosť dobrý.
Jedna z dalších výhod apokalypsy bolo, že pravdepodobne v celom okrese alebo aj kraji nežil žiadny trtko čo by mi mohol prebrať priateľku. Prvý mesiac to bolo sex everyday all night long lebo nič iné sa nedalo robiť, občas nás vyrušili prašivci uprostred najlepšieho, tak som sa s nimi aj náležite vysporiadal s postaveným pérom a nabitým kvérom. Zopár krát som sa pristihol len v teniskách s motorovou pílov a vymalovaný krvou, pripadal som si ako Patrick Bateman, dobre že som mal vtedy gumu inak by som asi aj chytil nákazu. Menší rage záchvat. Po týchto záchvatoch sa mi Saša vždy pár hodín vyhýbala. Za zlé som jej to samozrejme nemal ale myslím že mi z tolkého zabíjania tých beštií ktoré boli všakovako zdeformované a neskutočne zapáchali troška začalo vynechávať.
Bezduché zmrzačné telá sa nám kopili pred domom tak sme ich buď zakopávali do záhrady, predzáhradky no po nejakom čase sa sa už nezmestili a mne sa už nechcel kopať stopäťdesiaty hrob tak sme ich museli páliť. Občas sa stalo že dym a smrad prilákal dalších šmejdov ktorých sme po zlikvidovaní rovno hodili do vatry. Pálenie po týchto incidentoch neprichádzalo do úvahy tak sme museli prijať ovela radikálnejšie opatrenie.
Záhrada mala cca 2 áre a bola mimo bezpečnej zóny domu, takže každé kopanie velkého hrobu bolo riziko a keďže miesta ubúdalo rozhodli sme sa že ich musíme rozštvrtiť a do malej jamy zahrabať.
Vo dvore mal blavák velký peň nejakého stromu, ideálny ako stolík na raňajky pre 2 osoby počas slnečného letného rána, ale ja som ho mal ako stôl na porcovanie nebohých. Poviem vám že naporcovať 5-6 zombiekov a potom ich zakopať je celodenná makačka.
Treba nabrúsiť nástroje, poriadne sa obliecť aby náhodou nefrklo trocha infikovanej krvy do očí alebo do nejakej ranky na rukách. Potom ich nasekať na drobno, pri prvom som grcal 3x ale pri 4 už to bolo viac menej automatické. Pozostatky pohádzať do vriec a tie potom vysypať do jám ktoré som taktiež musel vykopať. Nakoniec všetko po sebe upratať a trocha prepláchnuť pník, drhnúť ho netreba, aj tak na ňom budem za 2-3 dni znova pracovať. Ešte v čase keď elektrika fičala som si púštal potichu hudbu ako napr. System of a Down alebo Rammstein a v prípade že bolo málo roboty tak som si pustil Marleyho alebo Mozarta a chilloutovo robil svoju prácu ako gentleman, sekal som ich s výrazom ako keby krájam v kuchyni mrkvu. Saša bola vykotená v podkrovnom okne a dávala bacha na ulicu, sem tam sme prehodili pár slov, spýtala sa či dačo nepotrebujem a tak.
Sex už nebol čo býval, každý týždeň sme zabili v okolo 10- 20 zombie, a po nakúskovaní tolko zhnitých sračiek človek nevonia zrovna po fialkách, čo jej zjavne vadilo ale horšie bolo že ten smrad som už bral ako samozrejmosť. Zakaždým keď sme na to hupsli som mal pred očami výjavy z “roboty“ a môj señor penetrátor odkvicol a nepomohla ani svätená voda. Namiesto sexu sme sa teda rozprávali, rozprávali a rozprávali....brrr.
Niekedy v polovici 2 mesiaca vypadla elektrina a došlo nám všetko jedlo. Museli sme ísť na lov potravín. Prečesali sme našu ulicu a našli sme za batoh vifon polievok, zemiaky, pár krabíc tvanlivého mlieka a nejaké plechovky inak všetko ostatné bolo plesnivé alebo zožrané psami a mačkami čo poutekali z dvorov. Domy boli prázdne, pravdepodobne všetci z ulice skončili v našej záhrade. To čo sme našli nám vydrzalo do konca mesiaca a to sme už vyzerali ako židi z koncentráku, museli sme ísť znova von. Tento krát sme prečesali ulicu naproti našej kde bolo aspoň zo 30 domov, no v polovici sme sa rýchlo zdekovali s poloprázdnimi vakmi jedla preč lebo sme narazili na poriadnu hordu cca 50 zombie. Oni boli tiež hladný tak sa za nami hnali ako banda hyen. Nezostalo nám nič iné ako utekať krížom cez pole, prebrodiť potok, prebehnúť naše pohrebisko a čo najrýchlejšie sa prichystať v dome na obranu. Behom cez pohrebisko sme pošlapali cez nejaké diery a oddelené časti tiel sa povystrkovali von. To nám nahralo do karát pretože tí čo prešli cez potok a neboli udupanými do blata ostatnými sa začali hostiť na kúskoch tiel trčiacich zo zeme. Ako tak tam boli pokope Saša hodila 2 molotovy a trištvrtina prenasledovateľov vzplanula ako fakla, ostatok som dorazil samopalom a potom sme si obydvaja zapálili trocha vlhké marsky.
V tú noc sme zapálili sviečky a vytrtkali si mozog z hlavy. Obidvaja sme vedeli že moc času nám neostáva a síl vyčistiť celú dedinu nemáme. O týždeň neskôr sme prehladali zbytok tej prekliatej ulice a našli sme akurát dalších mŕtvych, ovsené vločky, vifonku ktorá nám už liezla cez uši a gitaru. Niesla ju Saša a račej upichala do hlavy jedného zombieka šrobovákom ako by tú gitaru na ňom rozbiť. Po dlhých dňoch sme počuli niečo iné okrem chropčania, výstrelov, výkrikov a našich monotónnych hlasov niečo krásne. Jediné čo som vedel zahrať na nej bolo Eye of the Tiger od Survivorov a aj to som len búchal po dreve. Saša naopak vedela na gitare super hrať tak sme si zabékali a tak sme aj čiastočne zabudli na hlad. Po jedlo sme chodili čoraz ďalej a ďalej, niekedy sme jedli priamo v dome kašlajúc na potencionálne nebezpečenstvo.
Po mesačnom živorení sa nám podarilo nájsť takmer nepoškodený Renault Mégane II len rádio bolo v háji. Rozhodli sme sa že vypadneme z tejto diery. Nabalili sme si všetky veci čo nám zostali ako tak čisté, jedlo , Saša si zobrala glocka s 2 zostávajúcimi zásobníkmi s ktorým sa velice dobre naučila zaobchádzať, gitaru a ja vz.58 s plným zásobníkom.
Po dva a pol hodinovej ceste po pochmúrnej vyľudnenej krajine sme zastali na okraji mesta vedľa nejakého rekreačného centra. Boli sme neskutočne hladný tak sme rozdelili že okukneme to centrum či tam náhodou niečo nenájdeme. Vyliezli sme na strechu, rozbili podkrovné okno a skočili dnu. Povedal som Saši nech si dáva bacha a prezre ubytovne, že ja zatial pozriem ako to vypadá dole. Prešiel som popri recepcii ale okrem krvavých zaschnutých kaluží som nič iné nenašiel no až na ten....sliz? Sledoval som želatínovú stopu ktorá mi nedala pokoj až som prišiel do plavárne. Neviem či som nepojedol nejaké hríby ale bazén bol po okraj naplnený slizom, smrdelo to tam ako týždeň staré semeno. Zrazu som počul tlmenú explóziu a tú minisekundu nepozornosti využil SLIMÁČISKO velký ako vagón. Zrejme si ma ani nevšimol len ho zaujala tá explózia a mňa svojím masívnym telom zatlačil do toho jeho semena čo bolo aj na stene.
„No toto je pekne v piči....takáto kokotina sa len mne môže stať.“ pomyslel som si.
„I've seen enough hentai to know where this is going :( “
PRIHLÁS SA
