Určite každý pozná,podobné dni ako keď vstanete z postele lavou nohou a stúpite na kúsok stavebnice lega,tak niečo podobné sa mi stalo dnes,až na to že sled dnešných udalostí vyústil v to,že sa mi asi pol tucta hnilých zombiekov kutre v bruchu a prisahám Bohu že jeden si robí z mojích čriev cukrovú vatu.
Pred očami mi prebieha celý život,vlastne len mi tam stagnuje jeden a ten istý obraz ako sedím pred kompom. Hmm,super život pomyslel som si,achvievement unlocked,ale potom obraz zhrbeného chalana zmizol a začal sa premietať jediný intenzívny zážitok môjho života,ten dnešný bohužial. Začínal sa asi takto...
Utorok ráno,ležím rozkotený v posteli ignorujúc otravný budík ,spokojne si vylyhujem ďalej a snívam si nejaký zo svojich snov,na ktorý hned po zobudení zabudnem.Vstávam z postele a chôdzou pripomínajúcou nemŕtveho idem zo zaprdenej izby do kúpelne,pozerám na seba v zrkadle a so sklamaním zo samého seba odchádzam do kuchyne. V chladničke je zase prázdno,chleba tiež neni tak mi nezostava nič iné ako sa vydať na quest .
Plán je nasledovný: spraviť okamžitý rush do miestneho zelovocu,ktorý je asi 2 minúty od domu,kúpiť strategicky dôležitú tresku,chleba,rožky a nejaké to pivo.Hlavne sa vyhýbať rozhovorom a dávať si bacha aby som sa zase nedostal do situácie zo susedou,ktorú mi osud alebo iná nadpozemská sila,vždy privanie k výťahu,kde potom trpím päť poschodí trápneho ticha. Čiastocne prebratý vlažnou kávou a oblečený ako posledná socka na svete výjdem na ulicu a spočiatku mi neprichádza vonku nič divné ani ten dym na horizonte,ani nepríjemná symfónia alarmov čo sa niesla po celom sídlisku.Ulica bola dosť ludoprázna,čo som si tiez hned nevšimol,akurát tak som si pozeral pod nohy aby som sa niekde nevyklobásil pri spôsobe mojej chôdzi.Vôjdem do zelovocu a tam nikoho.Žiadny opilec alebo robotík kupujúci si vodku v kelímku,nikdo.Kričím smerom do skladu,ticho.Počujem len pravidelné klopkanie sekundovej ručicky na hodinách zaveseních hneď vedla chladiaceho boxu na pivo.Ukazovali dvanásť hodín.Vravím si,asi majú obed a zabudli zavreť a potmehúdsky vytiahnem plechovku Kozla z boxu tak isto ako aj ostatne itemy na zozname a prchám preč.
Vonku som víťazoslávne otvoril plechovku spevádzanú typickým zvukom a vychutnával si pivo zadara. Ako som preglgol prvý dúšok za rohom obchodu niečo zabuchotalo.Znelo to ako keď sa decko zridá z bicykla ale niečo na tom bolo čudné lebo zanedlho po tom zvuku bolo počuť krátke prerušované chrapčanie.Račej som zrýchlil krok a pakoval sa odtadial preč.Jediné logické vysvetlenie bolo že zase tam je ten najebaný tlstý cigáň,ktorý vždy keď ma vidí pýta odomňa 20 centov na rožky. Uspokojený super rýchlou dedukciou som v rovnakom tempe pokračoval domov no v tom som zbadal to čo sa mi prostrednie snažilo naznačiť počas celej cesty do potravín.Susedu.Mladá asi okolo 18,vedel som aj meno ale vypadlo mi časom z hlavy.Olizovala sa s frajerom na schodoch len inak ako to zvyknú robiť zamilované páry.Ležala na ňom vedľa vchodových dverí a silno si šmakovala na jeho tvári.Ruky po lakte od krvy o tvári ani nehovorím,ohlodávala ho kúsok po kúsku,silným trhnutím hlavy mu odtrhla spodnú peru a začala hu prežúvať ala Winterfresh žuvačku. Ako obarený som tam stál asi minútu a pozoroval kuchárku bez čapice ako láduje svojho frajera. So slovami "To ma...poser." som si odpil z Kozla a na mikrosekundu som zarozmýšlal o tom či som este stále neni zo včrajšku nafajčený,či sa mi celé toto len nezdá.V zápetí mi cinklo v makovici že mám pred vchodom zombieka,vlastne zachvílu už aj dvoch a do bytu sa nedostanem.Pozrel som do igelitky,4 rozky,1 chleba a treska boli moje zbrane proti zombie,inak povedané,bol som riadne v piči.
Pomaly som začal cúvať a dúfať že si ma tá sviňa nevšimne.V kútiku duše som dúfal že nemrtvý budú taký typ aký mal George Romero vo filmoch,pomalí a nemotorní.Ale z energickosťou akou ho žrala mi bolo jasné že to bude skorej Left4dead zombie a preto som výrazne zrýchlil.Hlavu som mal prázdnu,nedokázal som sa na nič sústrediť,iba v kuse sa mi vynarála jedna scénka z porna,no táto informácia mi bola úplne nanič. Uprostred porno myšlienky ked už som bol od susedky dobrých 50 metrov som začul mocný ROOAR jej ohlodaného frajera a konečne sa mi vytratilo porno z hlavy a nahradili ho zvieracie inštinkty a usadili sa v nej slová prežiť a po jeho pravici sedelo nerozliať pivo,je možno posledné čo máš! a po lavici asi sedelo nedoser sa. Nertvalo dlho a párik ma spozoroval,hodil zamnou šprint len chalan bol troška v nevýhode lebo jedno oko mal zaliate krvou a druhe mu viselo z očnej buľvy a pri šprintíku sa oko rozkývalo a pripomínalo tú srandu z kostola čo s kou kňaz kropí na nejaký sviatok svoje ovečky len namiesto svätenej vody bola krv.Pri tomto výjave mi už nebolo všetko jedno tak som sa pustil do behu,nadávajúc na všetko čo mi je sväté.Krikom som prilákal asi štyroch daších mrchožrútov a slová nedoser sa začínali byť stále menej reálne.Igelitka s potravinami stratila svoje dôležité postavenie a tak putovala do tváre ohlodaného chalana pričom mu chleba oddrapil kyvadlové oko. To ho strašne nasralo a pridal čím už ma mal takmer na dosah ale v tom som prudko zabocil za roh pričom som sa pošmykol,padol a odrel si bok a lakeť,on išiel vďaka svojmu zničenému zraku dalej a plnej rychlosti to vpálil hlavou rovno do rohu budovy čo mala rohy vykladané mramorom. Hlava mu po náraze pukla,na sekundu sa zatackal a potom sa vykotil horeznačky a kúsky mozogu pri dopade vyšplechli a rozprskli sa na zem.
"NA!! tam si zedol ty skapatý PES!" zaznelo odomňa na rozlúčku zombie šprintérovi a rýchlo som sa postavil na nohy a znova sa dal do behu lebo v pätách ešte boli piati hladní kandidáti na moje vnútornosti.Pri páde sa vyliala vačšina piva a z posledných síl som sa snazil dopiť posledné kvapky nápoja čo som mal tak rád. Ako som tak zdvíhal plechovku a sŕkal posledné kvapky,čím som mal zaclonený výhlad,nevedomky som skočil do cesty uhánajúcemu policajnému autu.
Nasledoval náraz,vymrštilo ma do vzduchu,nejako sa mi podarilo končatinami im rozbit majáky,preletel som celé auto a ako bake n roll som sa chvílu kotúlal po ceste.Kreténi ani nezastavili,išli dalej,nechceli riskovať,veď chalan už je aj tak na sračku.
A tak teda ležím uprostred cesty,nohy zlomené,otupujúca bolesť z krížov mi vystreluje do mozgu a zakrvavené papule si dobehujú pre lahkú korisť.V ruke stále zvieram pokrčenú plechovku Kozla,láskavo ju hladkám a šepkám" Stál si za to kámo."
Omdlievam...
Naberám vedomie a vidím ako sa mi suseda spolu s jej novými kamošmi hrabe v bruchu a vyťahuje mi slepák čo ma sral toľké roky a s trpkým úsmevom hovorím:
"Zedli ste mi kokot svine."
PRIHLÁS SA
