30. Jún 1916 1:30 popoludní
Nedaleko rieky Somme
Slnečno miestami granáty
Conrad Schulz
2. Pešia Armáda
Môj prvý deň na fronte.Do zákopu som sa musel s ostatnými posledných 50 metrov plaziť kvôli neutíchajúcej delostreleckej palbe anglánov.Radšej by som sa ešte zopár stovák kilometrov prešiel v dobytčom vagóne ako tuto sa plaziť po zemi a hltať prach.No nič,hlavne že už som v relatívnom "bezpečí" bunkra.Von som posledných 5 hodín ani nevyliezol lebo jediné čo by zo mna zostalo by boli asi len šnúrky do topánok.Ach,možem s istotou povedať že v rodnom Mníchove by mi bolo určite lepšie.Tu tikot sekundovej ručicky nahrazujú výbuchy delostrelectva,chlapy vravia že sa chystá nejaká velká ofenzíva Britov pretože sa im nepáči že žabožrútov držíme príliš tesne pod krkom pri Verdume.Čo som počul z babských blábolov že Verdum sa každým dňom mení na čoraz vačší mlynček na maso.Chlapci tam padajú ako muchy a frantíci nie a nie povoliť...prašivci.Do pekla,zase mi hlina zasvinila celú hlavu,teraz to buchlo celkom blízko,heh no to im trvalo,že už sa celý týždeň zastrelujú.Bohvie koľko ton za tento týžden už stihly vystielať.Somári,nie že by namiesto nábojníc pre delostrelectvo vyrábali krígle a železo roztavené na delá by bolo použité na kotle na varenie piva,hneď by sa tu lepšie žilo,ale na pivo budem musieť na dlkšiu dobu zabudnúť,tu je len voda,suchý chleba a zoschnutá zelenina...jednoducho prvá cenová skupina.
Práve nám cez bunker prebehol nejaký fúzatý chlapík,asi spojka,ten musí mať gule,na jeho mieste by som sa asi nehal zastreliť ako by som tam po vonku mal behať kvôli nejakým hlúpim zdrapom papiera.Musím s ním niekedy hodiť reč,iked,vojaci ako on nemajú dlhú životnosť,tak isto ako ja.
Dúfam že sa anglámi dnes už moc blízko netrafia,rád by som sa vyspal.
1.Júl 1916 6:00 popoludní
Zákop plný krvy
Zamračené s častými prehankami ludských končatín
Conrad Schulz
2.Pešia Popravčia Armáda
Dnes to bolo,drsné.Delostrelecká palba utíchla asi o siedmej ráno.Následne sme začuli explóziu že polhodinu po nej bola naša čata ešte stále hluchá.Vyšlo na javo že angláni asi ešte viac neznášajú našu kuchyňu ako my tak nám hu s celým kuchárskym zborom vyhodili do vzduchu.Namiesto kantíny sme mali jeden velký kráter,britský "krtkovia" len o 30 metrov minuly veliteské stanovisko.Presne o 7:30 britské jednotky vyrazili zo zákopov za zvuku píšťalky a s krikom sa rozbehli voči nám,ludom čo raňajky ešte niekde letia vzuchom a dopadnú Viliamovy II na podnos.Ked toto niekdo z nadriadených prečíta tak ma pošle rovno k nemu a osobne ma zastrelí.
Keď sa tí ubožiaci predrali cez prvé línie ostnatého drôtu tak začali šťekať naše gulomety.Pohlad to bol desivý a mám taký pocit že ho budem vídať každodenne.Padali po desiatkach,ako keby si povedali že kašlať na to,idem spať a zvalili sa do prachu,niektorí zostali vysieť na drôtoch,ako ryby v sieti.Podaktorým tomíkom sa podarilo dostať na dosah granátom tak nám trocha zavarili v tých našich potkaních dierach ale inak útok bol odrazený.Výrazne pomohlo aj naše delostrelectvo,telá lietaly ako haderné bábiky.Zo zákopov sme museli vyhodit zopár končatín.Sám som ich dnes asi zabil 5 neviem možno 7,ale na línií je nás 300 a ked každý zabil taký istý počet ako ja...ani na to nechcem myslieť.Pred hodinou konečne palba ustala a prehodil som zopár slov s tým fúzatím chlapíkom.Volá sa Adolf a naozaj je spojka.