2.Júl 1916 8:00 večer

 

Somme

Slnečno 

2.Pešia Armáda

 

Dnes sme počítali straty v zákopoch a pomáhali medikom dostať ranených do polnej nemocnice.Na to že mám 20 rokov som toho videl za tieto 3 dni asi až moc,nehovoriac o tom že sú to moje prvé dni na fronte.Zákop po celondennej ofenzíve bol značne zdevastovaný,šrapnely boli pozapichované v dreve,niektoré miesta sme museli odkopávať lebo granát buchol príliš blízko a sila výbuchu vymrštila zeminu po samí kraj.Samozrejme,angláni neboli jediný čo utrpeli straty,ako som povedal zákop bol ráno a ešte aj je v úbohom stave a pri odkopávaní často nachádzame časti ľudských tiel.Ubožiaci ani nestihli zakričať a boli buď pochovaný za živa alebo rozmetaný na kusy.Ja som mal asi šťastie že sa mi nič nestalo,akurát som si roztrhol rukáv na šrapnely zapichnutom v tráme.

     Zranených bolo dosť,od slepých cez chlapov z dotrhaným telom az po chudákov duševne nadne.Posledná skupina je asi na tom najhoršie.Je ich najmenej ale je to horšie ako odtrhnutá noha alebo ruka.Tam sa aspon dajú nejaké protézi ale na dušu protéza nieje.Boli to vojaci čo zákopoch sedeli už nejaký ten piatok,deň čo deň pozerali smrti do očí a asi včera,včera im museli vážky príčetnosti prevážiť šialenosť a zúfalstvo.Boly asi štyria alebo piati.Jeden len sedel na zemi,držal sa za kolená a plakal,pýtal sa k mame,domov.S neho mi bolo do plaču najviac.Druhý dvaja nevedeli ovládať svoje ruky alebo nohy.Ako keby mali nekontrolovatelnú nekonečnú triašku,bol to tragikomický pohlad.Pred vojnou by som povedal že sú to nejaký klauni čo si nacvičujú nejaký bláznivý akt do cirkusu.

Posledného na ktorého si pamätám sa volal Fridrich a mlčal.Nejedol,nekomunikoval len pozeral mrazivím prázdnym pohladom predseba.S ostatnými ranenými sme ich naložili na voz a odviezli do najbližšej nemocnice.Dúfam že im budú schopný pomôcť.

 

 

5.Júl 1916

 

Somme

Slnko stále slnko

2.Pešia Armáda 

 

Uťahaný som na smrť,poručík nás naháňal tieto 3 dni ako zduté kozy.Zákop sa nám podarilo dať doporiadku za rekordný čas lebo neustále nad nami  visí hrozba spojeneckej ofenzívy.Kantínu sme dali dokopy,prišiel aj nový kuchársky zbor,jeden mastnejší než druhý.Konečne mám čas na oddych a som rád  že dokážem vôbec udržať pero v ruke.Briti podľa prvých spáv rozviedky mali v prvý deň útoku straty vyše 45 000 vojakov a že číslo ešte určite porastie.Veď ich medici stále pobehujú po zemi nikoho a prinášajú naspäť identifikačné známky padlých.A nebolo by naškodu aj pomaličky mŕtých odpratávať lebo vzuchom sa širi nepríjemný sladkastý zápach smrti.Celý zákop je ním navoňaný ako nejakou lacnou francúzkou voňavkou.Pri opravách som párkrát narazil na Adolfa a jemu taktiež nedala artiléria alebo či už vyššie velenie pokoj,úhladne vystrihané fúziky pozdĺž hornej pery nahradilo neohrabané strnisko a energecký zápal pre svoju úlohu vystriedala unavená  bledá tvár.To od neho som sa dozvedel o anglických stratách.Nikdy sa nezdrzal dlho,za každú cenu musel splniť rozkaz,ani som sa ho nestihol opýtať za čo dostal ten železný kríž ktorím sa tak pýšil.

   Pri opravách som sa spriatelil s rovnako starým ryšavím chalanom,volá sa Gunter a je z Mittenwaldu čo je "len" pár desiatok kilometrov od Mníchova.Ževraj tam majú statok a je najmladší z 3 súrodencov.Všetkých troch ich postupne brali preč.Rozprával že je asi posledný z nich.Najstarší zomrel pri Ypre,otrávil sa plynom a druhý sa stratil pri Verdume a každý večer sa modlí aby prišiel od  matky list so spávou že žije.Je mi ho chudáka fakt lúto a ako jedináčik si nedokážem predstaviť čo práve prežíva.

Viac niesom schopný písať,praskli mi 3 mozole pri písaní,ani neviem ako je to možne ale štípe to ako Kristus.

 

 

 

Prístupov 3348

Kvalita článku