Po udalostiach minulých dní som sa cítil ako kus hovna.Smrdel som a ešte k tomu som bol aj prepotený,špinavý,hladný a práve som položil kabel uprostred role.Keby pokračujem dalej do lesa asi by ma tam dačo zedlo,srnky či bobry,alebo by som sa stratil a umrel hladom,z machu sa predsa dlho žiť nedá.
Najbližšiu civilizáciu predstavovalo mesto vzdialené 20 kilometrov a jedna dedina "len" 15 kilometrov od nášho vydlákova.Ako sa zdá moc na výber nemám a budem sa musieť vrátiť naspäť do dediny a nájsť si bezpečné miesto v ktorom prežijem zbytok môjho života.Mesto je určite zamorené a zrejme z tadial prišla nákaza až sem a aj všade naokolo.Na poli som sedel už aspon 2 hodiny a dojedal čo sa dalo.Típci zrejme išli preč,bolo slabo počuť zvuk motora a ja som potreboval vymyslieť plán ako prežiť.
Keby som John McClain sadnem do kamiónu so satelitným telefónom,zavolám mojej ex,hodím pár drsných vtipov o našom vzťahu a o tom akú má super vagínu no následne sa jej za to ospravedlním a poviem,že ju milujem a ona by celá vlhká bez rozlúčenia zložila.Cestou k nej drsne pozrážam nemŕtvych ktorý majú čisto náhodou nemecký a ruský prízvuk. Potom by som sa presekal hordou zdochlín mačetou,ktorú mi tesne pred smrťou hodil spoločník,čo sa obedoval len kvoli tomu aby som mohol mať sex so ženou,ktorá ma pravdepodobne odmietne.
Nakoniec rozkopnem dvere,úplne ignorujúc smrť spoločníka čo zomrel pred 2 minútami,celý od krvy a nehorázne sexi a zachránim svoju vyvolenú z pazúrov beštie a smrtelý úder okorením nejakou hláškou typu "A takto sa lúčime v Cabaj Čápore,ty zdochliak!"
Zo zapadajúcim slnkom by som mojej milej Saše oblízal mandle a všetci by ma tlapkali po pleci za dobrú prácu odvedenú na vývoji protilátky proti Z bacilu.
Koniec.Happy End.Finito.Le fin.
Len je v tom malý háčik.
Ja nie som John McClain.
Volám sa Dušan,Dušan Dnob.
Musel som teda naspäť,do vlastného domu sa už nedalo,bol rozbitý od výbuchu policajnej stanice.Tí dvaja blázni to tam mohli vyčistiť od nemŕtvych ale aj tak príjdu další.Jediné miesto čo ma napadlo bol Sašin dom,prečo? Preto lebo som myslel srdcom a penisom medzitým ako si dával mozog šlofíka.Keby ma vedie zdravý rozum tak by som sa vybral niekde na okraj dediny,vyčistil dom ktorý je pri príchode do obce dobre viditeľný,vyvesil názvy o pomoc a čakal.
No ale vybral som sa k Saši.
Sašin dom bol niekde uprostred dediny naproti kultúrnemu domu,takže mne stačilo prebehnúť cez jeden dvor,park,kultúrny dom a som u nej.V obci žije,no,žilo vyše 800 ludí tak moje šance stretnúť zombie boli celkom vysoké.Tož vykročil som vpred krížom cez pole,neponáhlal som sa,rýchlešie som aj tak nemohol.Keď som dorazil k plotu čo delil pole a záhradu,potichu som ho s nadávaním preliezol a ostražito káčal dalej.Navôkol bolo ticho,ani živej duše iba sliepky po dvore behali a srali na chodník.
Prešiel som popri stene domu až pri jeho roh,poobzeral sa a zase nič.Chcel som nazrieť aj dnu ale nechcel som pokúšať štastie.V parku už bola situácia iná.Napočítal som ich 20 aj vrátane detí.Park bol za kultúrnym domom a zrejme ked vypuklo peklo ludia utekali na 3 miesta,kostol,policajná stanica a kulturák.Policajná stanica nevydržala ani za podpory zbraní a podobný osud musel stihnúť aj kulturák,vnútry ich musia byť desiatky,masaker.Takže cesta cez park bola odrezaná,jediná možná cesta viedla len cez 2 dalšie dvory.Potichu ako potkan som prefrčal k tehlovému múriku a uistil sa či si ma haranti nevšimli.Podcenovať ich by bola fatálna chyba,boli ešte čestvý a mobilný,daktorí boli len jeden deň nakazený.Preskočil som múrik a pristál tichučko ako mačka,začínal byť zo mňa naozajstný ninja.Oči mi nervozne skenovali okolie a baterku do notebooku som pevne držal pripravený okamžite zaútočiť.Vnútry domu niekdo zabuchotal a môj ninja sense vycítil nebezpečenstvo.Srdce mi naposledy takto tĺklo pri prvom zvhliadnutí teaseru na Battlefield 3.Prešiel som cez otvorenú bráničku vzdalujúc sa od podozrivého domu.Taký istý scenár sa odohral aj v druhom dvore až na to že ma na smrť vydesila mačka a neovládol som sa a zakričal som dosť hlasno "DO PIČE!!!" a trafil som hu baterkou,začala hlasno mravčať a lákať zombiekov.Počastoval som mačku početnou dávkou nadávok a rozbehol sa cez cestu k Sašinmu dvoru.Za mňa sa zavesili dvaja prekvapivo rýchli zombie ale to už som
preskakoval ako ninja priekopu a skákal na pevný plot s velkými ihlicami navrchu,cca 10 centimetrovými.Adrenalín ma hnal vpred ako bič Sarumanových ohyzdov .Prvý nemŕtvy nezvládol priekopu,utkol sa a rozbil si tekvicu o múrik plotu.Pri preliezaní som si roztrhal tepláky a poškriabal stehno ale preskočil som.
"Hahaa za plotom je každý frajer čo?...oh shi-!"
Druhý začal svižne preliezať plot ale napichol si ruku na jeden zo špicov na plote,potom sa nohou snažil vyšvihnúť ale stratil rovnováhu a napichol si aj hlavu asi na 3 špice.Bol tam ako prišpedlená mucha no stále vreštal,musel som ho umlčať tak tromi silnými údermi baterkou po hlave som ho lepšie pribil o plot.
Vybavené.